Oficiálna stránka venovaná svätorečeniu bl. sestry Zdenky

Poučenie týždňa 

1. Božie prikázanie (Vnútorná Božia poklona)

“Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.” 

Na hore Sinaj hovoril Boh: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal“, čiže len mne sa budeš klaňať ako pravému Bohu a nie cudzím bohom, ktorí neexistujú.

V 1. Božom pri­kázaní sa vyžaduje vnútorná i vonkajšia Božia poklona.

 Toto 1. prikázanie mal na zreteli Kristus, keď hovoril Satanovi: „Je napísané, Pánu Bohu svojmu sa budeš klaňať a jemu samému slúžiť“.

V tomto 1. Božom prikázaní nám najláskavejší Boh káže, aby sme sa mu klaňali a za­kazuje nám každé modlárstvo (modloslužobníctvo) i každú nesprávnu bohoúctu.

Božia poklona alebo Božia pocta

Nakoľko je Boh nad nás nekonečne vznešený, sme mu dĺžni a povinní najväčšiu česť a úctu, aká je vôbec možná. Túto najvyššiu úctu označujeme slovom «poklona» alebo «klaňanie». 

Všetky bytosti a veci celkom závisia od neho ako Stvoriteľa. Rozmýšľajme len trochu o nekonečnej Božej vznešenosti. Predovšetkým nad jeho všemohúcnosťou, večnosťou a na múdrosť, ktorou v stvorenstve všetko tak zázračne usporiadal a ktorý ešte i zlé vie obrátiť k dobrému. Myslime na otcovskú starosť, akú Boh má o nás.

My sme úplne Božím vlastníctvom. Lebo od neho máme údy svojho tela, od, neho máme sily svojej duše, od neho svoje bytie a od neho sme i vykúpení. Bez Božej pomoci nemôžeme obstáť. Ak nám Boh nedá jedla, zahynieme; ak nám vezme život, umrieme; ak nám odoprie Ducha Svätého, sme duchovne slepí; ak diablovi dá nad nami priveľa moci, upadneme do smrteľného hriechu. Ale Boh sa o nás neustále stará.

Božia poklona záleží v tom, že vnú­torne vyznávame, že Boh je náš najvyšší Pán.

Klaňať sa Bohu znamená: uznávať svoju maličkosť a Božiu moc. Kto sa Bohu opravdivo klania, volá sa pobožným alebo nábožným.

 V tomto poučení si povedzme o vnútornej poklone, nabudúce  si povieme o vonkajšej poklone.

Vnútorne sa klaniame Bohu skrze vieru, nádej a lásku.

 Skrze vieru prisviedčame všetkým výrokom pravdivého Boha, teda klaniame sa Bohu ako najvyššej  pravde.

Skrze nádej očakávame od všemohúceho a dobrotivého Boha všetko dobré a najmä večnú spásu, teda klaniame sa mu ako prameňu všetkého dobrého.

Skrze lásku sa mu klaniame ako svojmu najvyššiemu cieľu.

„Náležité poznanie Boha je najistejším začiat­kom Božej pocty“ (Sv. Augustín); lebo je nemožné poznať Boha, a nectiť ho.

„Medzi láskou k Bohu a nábož­nosťou (klaňaním sa Bohu) niet iného rozdielu, ako medzi ohňom a plameňom“ (Sv. František Assiský).