Nachádzate sa tu

Púť mužov v Krivej

Kategória: 

PrílohaVeľkosť
PDF icon slovo_muza.pdf541.49 KB
V sobotu 12.marca 2016 sa v Krivej na Orave uskutočnila Púť mužov k bl. Zdenke Schelingovej
Oravský ľud bol vždy z celej duše oddaný Pánu Bohu. Mnohí dobrí pastieri boli požehnaním pre celú Oravu. Túto skutočnosť bolo možné zažiť v Krivej na púti mužov, ktorá sa uskutočnila 12.3.2016 v rodisku bl. Zdenky pri príležitosti 100-výročia  jej narodenia. Bola to úžasná sila a povzbudenie  pre samotných mužov a aj pre všetkých, ktorí zažili túto atmosféru. Od tých najstarších až po tých najmladších sa spoločne spojili v modlitbe, aby si pred Pánom vyprosovali požehnanie vo svojich každodenných námahách. Farský kostol sv. Jozefa bol v tento deň naplnený do posledného miesta. Bolo tu prítomných približne 500 mužov, aby spoločne strávili čas v Božej prítomnosti. Miestny pán farár Rudolf Schuster privítal všetkých zúčastnených. Piati kňazi boli k dispozícii a vysluhovali sviatosť zmierenia v tomto Jubilejnom roku milosrdenstva.

Program  začal modlitbou bolestného ruženca. Nasledovala prednáška Mgr. Richarda Vašečku o prežívaní mužskej spirituality uprostred denných povinností. Povzbudzoval k čítaniu a hlavne uskutočňovaniu Božieho slova v živote. Vrcholom bola svätá omša, ktorú koncelebroval pán dekan z Námestova B. Dibdiak spolu s troma kňazmi. V kázni povzbudil mužov k zbožnosti, ktorá patrí k podstate muža, aby dokázali byť prorokmi, kňazmi a pastiermi vo svojom prostredí, aby boli vzorom viery a modlitby, ktorá sa prejavuje v konaní dobra. Každý muž by mal poznať svoj cieľ. Prijať svoju mužskosť pred Bohom, hlavne otcovstvo a jeho poslanie, byť autoritou, ktorá sa prejavuje vo viere a láske.

Veľkým vzorom je tu aj otec bl. Zdenky, ktorý bol napojený na Boha práve cez modlitbu, ktorá viedla ku skutkom milosrdenstva. K čomu on sám  viedol  bl. Zdenku? Práve k viere, modlitbe a ku skutkom milosrdenstva, z ktorých  dokázala čerpať aj  v ťažkých chvíľach života. A aj  v utrpení myslela na domov. Tento otec každý deň po ťažkej práci vzal do rúk ruženec a s tou upracovanou rukou urobil znak kríža a  opieral sa  o stôl, aby nezaspal  od únavy, ale vytrval v modlitbe až do konca. Chcel dať Bohu to, čo mu patrí.

Práve konvertita, lekár a spisovateľ Pavol Strauss  charakterizoval zbožnosť dedinského človeka. Vyjadril to slovami: ,,Keď sa prežehná ťažkou rukou silný chlap a pomodlí sa na dajaký úmysel, je v tom intenzita  a kráčanie do stredu Božstva...“ Je to akoby sa dotýkalo nebo so zemou. Muž čerpá z tohto vzťahu s Bohom, aby mohol otcovstvo prežívať a byť otcom ako je ním Boh. Lebo Boh nám ukazuje, akým je Otcom: v mártnotratnom synovi, v dobrom Pastierovi... – je to skláňajúci sa Boh k človeku. Je to milosrdná láska Otca.

Cieľom tejto púte bolo vedieť prijať svoju mužskosť pred Bohom – hlavne otcovstvo, pretože muž je povolaný, aby bol otcom všade tam, kde sa nachádza, predovšetkým doma v rodine, ale aj kňazi a zasvätení sú tiež duchovnými otcami. Ide nielen o odovzdávanie života, ale predovšetkým odovzdávanie ľudskosti,  kde ide o formáciu celého človeka vo viere, o  postoj k obeti v živote, o konanie skutkov telesného a duchovného milosrdenstva s láskou.